Po krátkej prednáške, kde velitelia inštruujú pilotov o 150
kilometrovej trase na základňu Orgun E a ľahkých raňajkách, sa chladným
ránom zberáme k nášmu BlackHawku. Spolu s dvojicou zásobovacích
vrtuľníkov CH-47 Chinook a dvoma istiacimi útočnými vrtuľníkmi Apache
máme dopraviť zásoby do niekoľkých púštnych dedín a na americkú
základňu pri pakistanských hraniciach.
Príprava pred letom. Zhruba polhodinová technická previerka nášho
dopravného prostriedku. Technici kontrolujú všetky mechanizmy, piloti
študujú mapu trasy. My sa ponevierame okolo a len zavadziame 🙂
Guľometčík Tim z L.A. Počas predletovej kontroly. Mal 26 rokov a tvrdil nám, že si na ostro v Afganistane ešte nevystrelil. A vraj sa mu ani nežiada…
Konečne sú prípravy skončené a môžeme vzlietnuť. Najprv len pár metrov
nad letiskovú plochu. Vrtuľník sa doslova zavesil na jedno miesto. Až
keď okolo nás zakrúžia Apache, vyrážame smerom k púšti a kopcom…
Dedinky v pustej krajine, pripomínajúcej polopúšť, ktorú oživujú len kopce pohoria Hindukúš.
Tie farby sú fascinujúce, však? Ale skúste si predstaviť život tam. Bez elektriny, vody, kilometre od náznaku civilizácie, ako ju poznáme a často s jediným dopravným prostriedkom – oslíkom.
Kopce a sneh. Na pohľad pôsobia úžasne. Ale vystúpiť sa nám
nežiada. Všade len piesok, hlina, skaly…
Cieľ našej cesty – základňa Orgun E. Pri nej práve pristáva Jeden z dvojice našich Black Hawkov.
Tim ešte raz. Po celý čas sa staral o našu bezpečnosť mieriac na krajinu guľometom.
Stála posádka základne. Strelecké hniezda sú nevyhnutnosťou. Talibanci totiž môžu zaútočiť zo všetkých strán. Celý objekt je ako na dlani a extrémistov sú vraj okolité hory stále plné…