Rúška ľudí boli najrôznejších tvarov. Dôvodom bol ich nedostatok v lekárňach a tak si ich mnohí vyrábali doma sami.
Nemocnica v centre Ľvova. Bolo tu stále plno a sanitky boli pemanentne v pohotovosti.
Pouličná momentka. Zaujímavé je, že sa chránili hlavne starí ľudia, hoci sa tvrdilo, že prasacia chrípka útočí len na mladších.
Tetuška v parku. Tá mala úplne iné starosti.
Trhovisko. Najväčšie v Ľvove. Popri všetkých tých hrozbách v televízii i novináh ma zaskočilo množstvo ľudí, ktorí sa tu stretlo. Tu som si rúšku dal. Istota, je istota…
Policajti na jednom z námestí. Tí nemali na výber. Tvár museli mať zakrytú počas celej služby.
MHD. Nie je jednoduché fotiť nenápadne na pol metra. Tváril som sa, že mierim na mesto za oknom, ale asi to nebolo veľmi hodnoverné…
Ďalšia z ľvovských nemocníc. Tu zaznamenali niekoľko úmrtí.
Momentka z ulíc. Túlavých psov tu bolo viac než dosť. Ľudia si na ne zvykli a berú ich ako bežný kolorit mesta. Zvieratá a Ľvovčania sa už navzájom ani veľmi neregistrujú…
Lekárne obyvateľom dlho neposkytovali žiadne prostriedky na ochranu. Tamiflu nemali vôbec, rúška takisto.
Strávil som v Ľvove necelé štyri dni. V období, keď sa mesto po uzatvorení všetkých verejných miest – kín, divadiel, škôl, snažilo vrátiť aspoň čiastočne do normálu. Noviny však boli stále plné chrípky a strach z priameho kontaktu badateľný. Aj vďaka medzinárodnej pomoci však odborníci vyhlasovali, že nárast ochorení sa zastavil a že už vedia vyliečiť aj jej najnovšiu formu. Ak ju zachytia včas. Niekoľko týždov po mojom návrate sa v našich novinách objavili správy, že celá prasacia chrípka je jeden veľký humbug. Možno aj preto sa mnohí ľvovskí lekári so mnou oficiálne nechceli rozprávať. Nikto si nebol istý, ako to vlastne je. Celú situáciu zhodnotil jeden mladík na ulici: „Umierajú, umierajú. To je pravda. Chrípka je teraz témou číslo jeden. Ale koho zaujíma, koľko ľudí zomrelo a ešte zomrie z biedy?“
Kto si chce prečítať celý článok, nájde ho tu: http://www.korzar.bloguje.cz/834059-ukrajinskij-grip.php