Žobráčka pred mešitou…
Jedna zo vzácnych výnimiek – žena bez burky v uliciach mesta. Vážne ich nebolo veľa.
Trh pri "sídlisku". Zaujímavý bol predaj masa v pozadí. Stojí to za pohľad, takže sem neskor pridám detailnejší záber.
Supertaxi. Cudzinci platia horibilné ceny za pár kilometrov, domáci len drobný zlomok z toho. To je dôvod, prečo sa ich nadháňači snažia dostať do auta čo najviac.
Pohľady na dva nízkorozpočtové trhy. Tovar sa tu predáva priamo zo zeme, kde leží na na veľkých kopách. Prvý je blízko periférie, druhý (dva spodné zábery) takmer v centre – neďaleko Chicken street
Pred mešitou Pul-e Chisti neďaleko rieky Kábul. Takto sa mi pekne naukladali vedľa seba. No necvaknite ich 🙂
December (prosinec) –
periféria mesta. Cez deň plus 8, v noci mínus 5. Všadepritomná hmla.
Chceli by ste tu sláviť Vianoce? Ftip 🙂
Najvačší kábulský trh… meria niekoľko kilometrov a prejsť ho je neskutočný zážitok. Nájdete
tu pestrú zmes ľudí, ázijských kultúr i tovaru. Biedu i bohatstvo.
Kšeftárov, slušných obchodníkov, žobrákov. A všade kopce odpadkov a
špiny. Nikto sa ani nepokúša o reguláciu. Bordel je jednoducho súčasťou
mesta. A obchodníci to tak berú. Keby ste to nespoznali – to napravo je
rieka Kabul. Slúži ako odpadkový kôš i verejné WC…
ň
Pre mňa bola fascinujuca ta nekonecna zmes tvari na jednej kope…
Ženy čakajúce na odlet lietadla pred letiskom v Kábule. Burka už nie je povinnosťou, ale väčšina Afgániek ju stále nosí.
Koniec dňa. Na mesto sa znáša hustnúca hmla, po nej súmrak. Trhovníci opúšťajú Kábul a odchádzajú do okolitých dedín – ak sa to tak dá nazvať…
Ak máte chuť aj na písané slovo, jednu z reportáží nájdete na
mojom osobnom blogu
http://www.korzar.bloguje.sk/436873-jeden-den-v-stoke.php