Prečo teda trapas? Odpoveď je jednoduchá. Zase sme sa nádherne zviditeľnili vďaka stovkám zmagorených ľudí, ktorí sa do hlavného mesta zliezli z celého Slovenska, aby nakopali „teplé zadky“.
Úprimne povedané, tiež mi nie je po chuti, keď vidím ako sa na ulici oblizujú dvaja chlapi a nesúhlasím s tým, aby si homosexuáli adoptovali deti. Nepotrebujem však, aby to riešili agresívni lebkouni v bomberoch a kanadách. Nakoniec prečo z jedného festivalu robiť drámu? Každý triezvo uvažujúci človek vie, že na pódiu nikto neuzákoní žiadne práva pre „inak orientovaných“. Je to skutočne len zábava, na ktorej sa, koniec koncov, zišlo viac sympatizujúcich heterosexuálov, než skutočných gejov a lesieb. Hysterické pokriky rôznych národne a kresťansky zameraných strán mi pripadajú len ako trápna predvolebná kampaň. A decká im na to zase skočili…
Viac ako dvesto mestských i štátnych policajtov, ťažkoodencov, psovodov, monitorujúci vrtuľník, riečna stráž i zdravotníci. Tí všetci sa starali o bezpečnosť účastníkov zhromaždenia.
Protestujúci boli hneď po prvých výkrikoch oddelení od tribúny kordónom policajtov. Niektorí si na transparenty capli aj www stránku. Aby sme nezabudli, kto s „teplým pochodom“ nesúhlasí a koho treba voliť. Treba ale priznať, že títo patrili k umiernenejším.
Nabití chlapci, s holými lebkami a tvrdou obuvou. Načo sem asi prišli?
„My ich zastavíme! Stop úchylom!“ Človek musí byť naozaj hlboko presvedčený o svojej pravde, keď si dá toľko námahy s velikánskym transparentom a je ochotný hodiny stáť na slnku aby svoj názor prezentoval.
Vyzerá mierumilovne a milo. Hneď by ste si ho pohladili 🙂
A je to tu. Pár chlapcov preniklo k tribúne, vybuchla kapsula so slzákom a psovodi vyrážajú.
Chlapci sú vo chvíli znehybnení na dlažbových kockách. Treba priznať že psíky to brali zaradom a nerozlišovali extrémistov od novinárov. Najhorlivejší fotografi si vyslúžili bolestivý atak s kovovým náhubkom. Ale to je riziko povolania.
Zábavné bolo, že zásah sledovali turisti popíjajúci v neďalekých podnikoch a celkom dobre sa bavili. Pôsobilo to celkom neskutočne a kaviarničky boli natrieskané. Možno by nezaškodilo urobiť podobné predstavenie každý víkend. Na podporu cestovného ruchu, samozrejme.
Extrémisti pokrikovali niečo o policajnom štáte, média následne o slabej pripravenosti ozbrojencov. Nuž, neviem si predstaviť, čo iné mohli robiť, ak nechceli narušiť priebeh akcie. Je pravda, že k niekoľkým útokom došlo, ale doplatili na ne hlavne samotní agresori. Desiati z nich skončili po hmatoch a chvatoch štátnej moci v nemocniciach.
Samotní účastníci akcie boli na námestí v relatívnom bezpečí. Mnohí však tvrdili, že majú strach odísť zo stráženého priestoru. Bočné uličky boli totiž plné holých hláv.
Akciu prišlo podporiť aj niekoľko bezdomov. Alebo čakali, že sa budú rozdávať teplé párky?
Aká škoda! 🙂
Sprievod ulicami mesta museli organizátori zrušiť. Pre istotu. Nikto si nebol istý, koľko agresorov v útrobách centra len čaká na príležitosť. Roztrúsený sprievod by za takýchto okolností musela strážiť ešte aj armáda. A tak gejovia, lesbičky, bisexuáli a sympatizanti len prešli po moste cez Dunaj a zhora sledovali, pokrikujúcich odporcov a dymiace kapsule.
P.S. Uznávam, kvalita fotiek nie je nič moc. Mal som k dispozícii len starú „mydlovú krabičku“ od Olympusu.