K príšerným činom ich vedie sexuálny pud, neukojené vášne, utkvelá predstava, že zjedením časti tela iného človeka získajú jeho silu, alebo v extrémnych situáciách prostý hlad. Príbehy tých najodpornejších zrúd získali miesto aj na filmových plátnach. V reálnom svete však len máloktorí z týchto vrahov dosahujú desivého šarmu a intelektu nezabudnuteľného Hannibala Lectora. Aj o fáme, že v súčasnosti ide často o počítačových odborníkov, možno úspešne pochybovať. Veď potom by sme museli za IT špecialistov pokladať aj osemročné deti, ktoré si dokážu zapamätať heslo na internetové fóra a sťahovať si tam nelegálny softvér. Zvyčajne sú to skôr psychopatické bezcitné zvery, bez akejkoľvek úcty k životom iných, poháňané len neodolateľnou túžbou naplniť svoje choré potreby.
Ľudské beštie: Azda najznámejším kanibalom v novodobých dejinách bol ukrajinský učiteľ Andrej Romanovič Čikatilo. Počas svojej dvanásťročnej krvavej kariéry zavraždil, zmrzačil a skonzumoval až päťdesiattri ľudí. Nechýbali medzi nimi ani deti do desať rokov. Počas súdneho procesu tvrdil, že ho k tomu viedla potreba sexuálneho uspokojenia. Jeho život ukončil kat začiatkom roku 1994 guľkou do hlavy.
Aj bývalé Československo malo svojho Čikatila. Hoci sa Pražák Ladislav Hojer v počte usmrtených žien nemohol rovnať svojmu ukrajinskému vzoru, jeho činy neboli o nič menej brutálne. Obzvlášť otrasný bol prípad osemnásťročnej Ivany z Brna, ktorá sa začiatkom roku 1981 vracala zo svojho prvého plesu v živote. Hojer sa ju najprv v prítmí parku, sotva dvadsať metrov od domova, pokúsil znásilniť. Keď sa mu to nedarilo,
dievča uškrtil a následne mŕtve telo ubodal viac ako štyridsiatimi ranami nožom. Potom ju znova znásilnil, odrezal jej prsia a genitálie. Tie si odniesol v igelitovej taške do svojho pražského bytu, uvaril a jedol. Policajtom trvalo trištvrte roka, než ho dolapili a obvinili z piatich vrážd. Znalci ho označili ako primitívnu, psychopatickú osobnosť, vyznačujúcu sa citovou tuposťou, bez akýchkoľvek morálnych zábran. V roku 1986 si vyslúžil trest smrti na Pankráci.
Krvavé príbehy: Je až neuveriteľné, čo všetko sú ľudia schopní urobiť pre prosté uspokojenie svojich zvrátených chúťok. Na začiatku nášho tisícročia obletela svet správa o nemeckom ľudožrútovi Arminovi Meiwesovi. So svojou obeťou, Berndom Brandesom, sa zoznámil cez internet. S jeho súhlasom mu najprv odrezal pohlavný úd, ktorý uvaril a spoločne ho zjedli. Následne vysileného muža ubodal nožom, rozporcioval a mäso si odložil do mraziaceho boxu. Pri súde síce videonahrávkou dokázal, že mŕtvy muž s týmto postupom súhlasil, napriek tomu bol odsúdený na osem a pol roka.
Ďalší nemecký mladík trpiaci duševnou chorobou si svoje „menu“ vyhliadol v Rakúsku. Na jeho úchylku doplatil štyridsaťdeväťročný Jozef, ktorému Nemec rozmlátil hlavu desaťkilogramovou činkou a potom zjedol jeho mozog i vnútornosti.
V roku 2004 zažili šok aj britskí kriminalisti, keď prichytili Petra Bryana ako si smažil mozog zavraždeného muža na panvici, priamo v byte obete. Texasan Christopher Lee McCuin zase ubil unesenú 21 ročnú ženu tak, že stratila vedomie, za živa jej vytrhol z chrbta kus mäsa, odrezal ucho a to všetko si uvaril. Policajti, ktorých sám zavolal zistili, že aj po týchto zverských činoch obeť stále žila.
Pri výpočte zvrhlíkov nemožno vynechať ani Jeffreyho Dahmera, vraha z Milwaukee. Na jeho stopu priviedol políciu mladík, ktorému sa nahému a so želiezkami na rukách podarilo kanibalovi uniknúť. Keď strážcovia zákona prišli do Jeffreyho bytu, naskytol sa im hrôzostrašný pohľad. Na stenách viseli fotografie rozrezaných mužov, v sude uprostred izby mal vrah uložené štyri mŕtve telá, v chladničke a mraziacom boxe zase odrezané ľudské hlavy. Dahmer si ako trofeje uchovával aj zakonzervované pohlavné orgány obetí. Policajtom sa priznal k pätnástim vraždám. Keďže vo Wisconsine bol trest smrti zrušený, sudcovia mu nadelili 936 rokov. Po dvoch rokoch ho zabil spoluväzeň.
Ukrytí v sieti: Internet priniesol kanibalom, pedofilom, či zlodejom softvéru nové možnosti. Vznikli rôzne diskusné fóra, kde sa vrahovia a ich obete môžu skontaktovať, dohodnúť si stretnutie i podmienky. Ťažko by sme ich však hľadali na verejne prístupných weboch. Schovávajú sa pod vymyslenými prezývkami na rôzne zabezpečených stránkach, alebo po svojich obetiach pátrajú medzi potenciálnymi samovrahmi. O skupiny, ktoré násilne ukončiť svoj život nie je na internete núdza. Stačí si do vyhľadávača zadať heslo „Suicide forum“ a prebehne vám mráz po chrbte, koľko mladých ľudí stratilo zmysel svojej existencie. A potom nasledujú krycie manévre, o ktorých bežný surferi ani netušia…
“Väčšina podobných aktivít sa dnes odohráva na takzvaných anonymizačných
sieťach, čo sú siete počítačov po celom svete, určené k ukrytiu užívateľa. Ten sa tak stáva neidentifikovateľný,“ vysvetľuje šéfredaktor IT serveru Root.cz a bezpečnostný analytik počítačových sietí Petr Krčmář. „Celá komunikácia vo vnútri tejto siete je šifrovaná. Takže ani počítače, cez ktoré užívateľ komunikuje, netušia, čo, kto a komu posiela. Všetko je úplne anonymné.“
Rovnako, ako užívateľa, je možné takto anonymizovať aj celý server. Ten má potom namiesto štandardnej adresy len zmes náhodných znakov v štýle napríklad www.duskgytldkxiuqc6.onion a je možné sa naň pripojiť iba prostredníctvom špeciálneho softvéru. Opäť sa nedá zistiť, kde server leží, kto ho prevádzkuje… skrátka nič. Anonymita je na oboch stranách. Server nevie kto ho navštívil a užívateľ netuší, kto je na druhej strane.. Vaše správy prejdú počítačmi na celom svete automaticky a šifrovane. Jednotlivé servery len slepo prehadzujú “balíčky” ďalej až ku konečnému adresátovi.
„Je to výborná vec, zvlášť v krajinách, kde nie je sloboda slova a treba sa ukrývať pred úradmi,“ pokračuje P. Krčmář. „Zároveň je však tento systém zneužívaný pre šírenie ilegálneho obsahu. Je možné tam nájsť diskusné fóra, sťahovacie servery a ďalšie služby, ktoré sú bežným užívateľom dokonale skryté. Nenájdu ich vyhľadávače, neuvidia ich
surferi a polícia len veľmi ťažko odhalí, kto za tým všetkým je. Darí sa im to len v prípadoch, že niektorý z užívateľov urobí zásadnú chybu. Inak je prakticky nevystopovateľný.“
Pochopiteľne kontakt s potenciálnymi obeťami kanibalov môže prebiehať aj na otvorenom internete. Ale ak si títo ľudia utaja identitu prostredníctvom anonymizačných sietí, policajti nemajú v rukách žiadne možnosti, ako ich vypátrať.