Reklama
 
Blog | Peter Galan

Na vojenskej základni v Bagrame

Americká základňa v afgánskom Bagrame bol prvý cieľ našej cesty. Hneď na letisku v Kábule si nás prevzali slovenskí vojaci, sprevádzaní poľskou ochrankou. Nasadili nám na hlavy prilby, natlačili do nepriestreľných viest a naložili do gazu. Ten nás potom štýlom brzda -plyn-brzda - aby nás vraj ostreľovači nemohli zamerať - previezol zničenou cestou do bezpečia "pevnosti" USA. Je to len asi 50 kilometrov od hlavného mesta, ale bohato stačilo. Napresovaní v tesných, hrubých a neohybných vestách, neschopní brániť sa, jednou rukou si pridržajúc helmu a druhou sa odrážajúc od kovových rámov auta sme sa cítili ako zle uložené vrecia zemiakov lietajúce po celej korbe. Ten umelec, čo spomínané vesty navrhol bol určite jeden z najnemožnejších vojenských teoretikov, akí na Slovensku vyšli v rozkaze. Armáda v týchto brneniach by bola pri boji zblízka vydaná nepriateľovi doslova bez boja...

V Bagrame nás čakali tri kontroly, niekoľko sto metrov od seba a
vojenský tábor s asi 5 000 vojakmi z celého sveta. Tu sme mohli odložiť
zúfalé vesty, helmy a začať zisťovať, čo všetko sa na takej základni dá
robiť…

amici.jpg

Napríklad takí Američania. Furt len behajú. A ja som si myslel, že to oni len vo filmoch…

2205e1f055cebcd4b.jpg

A potom jedia. Treba povedať, že nie zle. Výber bol
fantastický. Akurát sladké kuratá si mohli odpustiť…

Reklama

165_6558.jpg
20450.jpg

A ešte kontrolujú. Na obrázku bezpečnosť letiska. Okrem toho však dohliadali aj na maximálnu povolenú rýchlosť v tábore, ktorá bola 25 míľ za hodinu. Normálne za jej prekročenie dávali pokuty!

166_6677.jpg



Ale nekontrolovali len Američania. Kórejci pri vstupe do ich nemocnice za nimi vôbec nezaostávali. Skôr naopak. Mieriť guľometmi na chorých Afgancov, ktorí mali za sebou už niekoľko previerok, než sa dostali až sem, mi predsa len pripadalo trochu prehnané…

166_6678.jpg
167_6723.jpg
167_6726.jpg
4624.jpg

No a po kvalitnom preskenovaní už zostávalo len počkať na ošetrenie.

2205230b53ad4ffdb.jpg



Americká poľná nemocnica v Bagrame. Nenechajte sa pomýliť,
jej vybavenie, ktoré ukrývajú tieto stany, by im mohla závidieť
ktorákoľvek nemocnica u nás.

5490.jpg

Strážnikovi pri vchode stačila M16-ka

kontrola.jpg
165_6593.jpg

Pred vstupom do stánku zdravia vyprázdnite zásobník…

166_6604.jpg



Vybavenie tu mali lepšie ako v " špičkových"
zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Mohli sa púšťať aj do
najťažších operácií. Rontgeny, ME, či CT mali napojené na internet a pri
problémoch odosielali snímky na vyhodnotenie do Nemecka. Ošetrovali tu
predovšetkým Afgancov. Najťažšie prípady. Tých, ktorým míny odtrhli končatiny,
znetvorili tváre. Jeden z amerických doktorov nám povedal smutnú zaujímavosť.
Deti, ktoré prídu pri strete s mínou o ruku, alebo nohu sem rodičia prinesú,
ale potom sa už neukážu. Nechajú ich svojmu osudu. Nemôžu pracovať a rodina by
ich neuživila. A tak sa ich radšej vzdajú…

166_6623.jpg

Nevábne prostredie, ale všetko prísne účelné…

166_6626.jpg

Operačný sál…

168_6801.jpg



Hľadači mín … alebo sapéri. V celom Afganistane je
približne sedem miliónov mín, pričom práve v okolí Bagramu je ich
najviac. Problém je, že po tom, čo ich Rusi "nainštalovali" ich
Afgánci zase vykopali a preložili kam im napadlo. Takže v tom nie je žiaden systém a
ich lokalizácia, aj s najmodernejšou technikou, je mimoriadne náročná. Sú totiž
všade, aj mimo označených území. Sapéri – títo na obrázku sú z Poľska – sú
ohrození na každom kroku a musia byť v neustálom strehu. Nielen kvôli mínam,
ale aj útokom z okolitých hôr. Aj preto môžu robiť maximálne pol hodiny v kuse
a tri hodiny denne. Dohliada na nich špeciálna skupina takzvaných "Gromakov",
ktorí sledujú okolie.
Míny hľadajú v Afganistane aj takzvané "military working dogs". Sú to
špeciálne vycvičené psy, ktoré čuchom vyhľadávajú výbušniny. Ak mínu zacítia,
sadnú si na miesto a čakajú na sapéra, ktorý ju príde zlikvidovať. Ak ju
nezacítia, je to ich koniec… Tie som pri práci nevidel. A vôbec mi to
nevadí…

165_6515.jpg

Vrakovisko ruských vojenských lietadiel. Po celom okolí boli úlomky z nich. Viete si predstaviť ten jed, ktorý musel vojsť do sapérov, keď imaparát zapišťal, že je pod zemou kov, potom ho opatrne obkopali a nakoniec zistili, že je to len kus plechu…?

165_6532.jpg

Voľný čas trávili Američania rôzne. Tento napríklad preháňaním sa na terénnej motorke popri mínových poliach…

165_6547.jpg

Ešte jeden pohľad na afganskych robotníkov na základni. Denne sem prichádzali, absolvovali všetky kontroly a večer sa vracali do svojich domovov. Ako som už napísal v predchádzajúcom príspevku, údajne s troma dolármi vo vrecku.

168_6814.jpg

Poľský tábor. Pri svojich ubytovniach si nainštalovali takéto smerovky.Aby vedeli, kde sa ich domovy aspoň zhruba nachádzajú…

165_6554.jpg

No a takto sme bývali my. V noci bola trochu zima, ale to bol naozaj zanedbateľný detail. Stačilo si predstaviť, ako si žijú domáci v rozbombardovaných domoch mimo tábora…

 

 

 

Vyhledávání

Tip: Vyhledávejte dle autora pomocí autor: autor:”Erik Tabery” další tip

Výsledky vyhledávání

Hledám o sto šest
Vyskytla se chyba, zkuste to znovu.
Reklama