Všadeprítomný dav v uliciach Kábulu. Trochu hra s photoshopom, ale chytilo to tak kus dynamiky…
Chicken Street. Mala by to byt jedna z najznámejších ulíc v centre. Obchody tu boli však prázdne. Ako som už povedal, väčšina nákupov sa uskutočňovala v nekonečnej sieti trhov všetkých úrovní.
Občerstvenie na ulici. Priznávam bez nátlaku, neochutnal som nič. Hoci to čo ponúkali predavači často lákavo voňalo. Američania na základni v Bagrame nás tak vystrašili, že pokiaľ sa dalo, konzumoval som len obsah svojho ruksaku s konzervovanou stravou 🙂
Čitateľský krúžok…
Keď nejde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi… Fotoateliér s takýmto delom určite turistov priláka 🙂
Periféria. Len pár metrov od relatívne obývateľných domov. Všade smrad, odpadky a bieda…
Tam už nič nenájdeš…
Predaj obuvi. Obchodníci si s nejakou kultúrou predaja hlavu nelámali.
Sľúbil som detailnejší pohľad na predaj mäsa. Žiaľ, moja gé dvojka mala veľmi limitované možnosti. Inak by ste si mohli vychutnať aj pohľad na roje múch okolo ponúkaných potravín…
Taká momentka na jednom z trhov…
Už som v diskusii písal, že Afgánci sa radi smejú. Hlavne tí najbiednejší…
Stratený… Viem, viem, zúfalá kompozícia. Ale bol to moment. Okolo mňa zúrila premávka, takže som stihol len jeden rýchly záber.
Matka a dcéra. Ďalej bez komentára, lebo o čo išlo si môžem len domýšľať. Aj keď taška plná peňazí vedľa ženy hovorí dosť jasnou rečou…
No a na záver moji obľúbení dedkovci. Boli veľmi milí a keď som im ukázal záber na displeji, uznanlivo pokývali hlavami.Aj keď možno len hodnotili ten malý zázrak v podobe okamžitej fotografie, s ktorým sa ešte nestretli… Ktovie?