Začiatok najväčšieho trhoviska v Kábule. Ďalej pokračuje popri rieke (ten zázrak ste už videli). Odhadujem, že má niekoľko kilometrov. Trvalo mi dosť dlho, než som dorazil na jeho koniec.
Pouliční predavači suvenírov. Veľa zákazníkov nemali…
Títo dvaja nám hneď na začiatku dali poriadne zabrať. Cena 30 dolárov ktorú sme dohodli v Bagrame za dopravu do hlavného mesta, sa v Kábule vyšplhala na 130. Keď sme odmietli zaplatiť, vznikla z toho nepríjemná hádka, pri ktorej sa okolo nás zhŕklo plno ľudí a žobrajúcich detí. Nakoniec nás zachránil učiteľ angličtiny, vďaka ktorému sme to uhrali na 60. Vysvetlil nám, že taxikárov musíme chápať, lebo živia veľké rodiny a keďže mysleli, že sme Američania, snažili sa z nás vytrieskať, čo sa dá…
Tak toto je ukážka dokonalej propagácie. Predvolebný Kábul… Tie
plagáty hádam neviseli len na smetných košoch. A to z jednoduchého
dôvodu. V celom Kábule som žiadny nenašiel.
Ulica neďaleko centra…
Domáca polícia. Auto im dodali Nemci v rámci medzinárodnej pomoci.
Cesta z práce…
Ďalší pohľad na kábulsku perifériu
Afgánci sa s upratovaním veľmi nepárajú…
Na hlavných uliciach vládol na pohľad neskutočný chaos – autá, autobusy, bicykle, chodci, konské záprahy aj vozy ťahané ľuďmi… to všetko sa tu miešalo dokopy
Ďalší trh…
Pouličný predavač. Ťažko bolo odolať.
No a takto vyzerajú niektoré kábulské mestské toalety. Ten chlapček v červenomodrej vetrovke vám predá paier a o pár metrov ďalej si môžete uľaviť. Z toho, že vás všetci vidia nemusíte mať stres. Ľudia sú tu na to zvyknutí. A… majú iné starosti 🙂
Dollars, mister? Takmer všetky obchody sa robili na ulici. Zmenáreň na chodníku nebola výnimkou…
Kruhový objazd… ako hocikde inde…
No a na záver jeden z pohľadov na neskutočný bordelv uliciach. Nejak mi to pripomína mesto po bombardovaní…